Moje paradoxy

Autor: Vladimír Zervan | 21.2.2021 o 11:19 | Karma článku: 4,19 | Prečítané:  188x

Ak sú tieto paradoxy aj vaše a tento text u vás dokáže vyvolať úsmev alebo nezáväzné zamyslenie, budem rád, že som vám spríjemnil deň. Ak čakáte intelektuálnu zábavu, nečítajte. Obsah za nič nestojí.

A)

Ľudia sa boja dravcov, schvaľujú ich likvidáciu ale s inými dravcami dokážu žiť v harmonickom vzťahu v jednej domácnosti. Nehovorím, že sa treba s vlkmi a medveďmi v lese maznať ako so psami a mačkami, ale stačí im prejavovať úctu. Nekŕmiť, nedotýkať sa, držať odstup.

Spomínam si na nie dávny prípad, kedy medveď napadol turistu. Verejná mienka otrasená z takéhoto brutálneho činu, miestni poľovníci volali po pomste a obce po zvýšených dotáciách na ochranu pred divou zverou. Neskôr vysvitlo, ale informácia sa už stratila v množstve iných, že turista bol fotograf, ktorý si chcel urobiť snímky mladých, hrajúcich sa medvedíkov z neprimeranej vzdialenosti. Je predsa prirodzené, že ho matka vyhnala. Nebola krvilačná a nechcela ho zabiť. Keby chcela, určite by sa jej to podarilo. Ale nič by z toho nemala. Vlci ani medvede nepoľujú na ľudí. Len ľudia sa správajú ako idioti.

O vlkoch a hospodárskych škodách na ovciach by sa tiež našlo pár príkladov, ktoré hovoria o hlúposti ľudí.

B)

Mäsožravosť ľudí a ochrana zvierat. Tento paradox niektorých ľudí privedie k vegetariánstvu a vegánstvu. Každý, aj podpriemerne citlivý človek ťažko znáša zbytočnú smrť a utrpenie živých bytostí. Minimálne cicavcov.

Pravdou je, že masívne množstvo domácich zvierat by sa bez mäsožravosti ľudí nikdy nenarodilo a mnohé druhy by vyhynuli. Ak sa zamyslím, čo by bolo sto rokov po masovom odmietnutí konzumácie živočíšnych produktov celým ľudstvom, neukazuje sa mi lichotivý obraz osudu zdomácnených druhov zvierat. Hlavne, ak by sa ľudia stravovali výlučne rastlinnou potravou o ktorú by sa so zvieracími bylinožravcami nemohli podeliť, lebo by jej jednoducho bolo málo.

C)

Bio potraviny sú bezpochyby zdravšie, prirodzenejšie a aj prirodzene drahšie. Zloženie potravín, deklarované na obale výrobku je čítanejšie, ako najnovšia detektívka. Dokonca jeho čítanie umožňuje mozgu používať logiku, kombinovať vedomosti a účelovo ich skladať do cieleného účinku. Cieľom je vyhnúť sa všetkým jedom, dusičnanom, ťažkým kovom, chemikáliám o účinku ktorých na ľudský organizmus nič nevieme. Výživoví poradcovia, rôzni kouči a zdraví kuchári sa preto stali celebritami.

Keď nachladneme, chytí nás chrípka alebo nedajbože covid, vykúpime lekáreň a ládujeme do seba vitamíny, kyseliny, zásady, ťažké kovy a jedy len tak, intuitívne, len aby pomohli.

Chápem, že nie je chemikália ako chemikália. Ale neselektívne odmietanie chémie kým je telo zdravé a tak isto aj jej neselektívne prijímanie, keď je telo oslabené, je paradoxom, z ktorého ťažia iba poradcovia a kouči.

Sú ľudia, ktorí tvrdia, že aj chemikália pochádza z prirody. A stačí si spomenúť na muchotrávku, jed, ktorý by nálepku Bio potravina asi získal.

Označenie Bio potravina je nezmysel bez certifikačnej autority, ktorá výrobcov,  spracovateľov a obchodníkov priebežne kontroluje a ručí za to, že necertifikované výrobky sa s týmto označením nepredávajú. Ak nie je tento kruh uzavretý, tak toto označenie je bluf, umožňujúci predávať predražené potraviny. 

Ako poľský BIO syr s obsahom posypovej soli. Dnes vypredaný lebo je námraza.

D)

Celý život som si nevedel vysvetliť kariérny paradox. S vyššou funkciou ide vyššia zodpovednosť a tá je, prirodzene, odmeňovaná vyššou mzdou. 

A to som zažil aj centralistický socializmus aj divoký kapitalizmus naozaj voľnej súťaže a aj súčasný sociálny kapitalizmus a vždy z uvedenej vety bola splnená len časť, týkajúca sa vyššej odmeny. Ak sa niekedy náhodou niečo zlomilo a došlo na zodpovednosť, tá sa hľadala a aj našla v nižších funkciách.

Keď som v práci urobil menšiu chybu, hodil som ju na sekretárku (pozdravujem ťaJanka), keď väčšiu, na podriadeného (aj vás pozdravujem, Dušan). Robil som to roky a úspešne, kým neurobil dosť závažnú chybu môj šéf (aj teba pozdravujem, Paľko). 

Našiel som si pokojnú prácu bez stresov a už som netúžil po kariére.

Mimochodom, kým som bol na kariérnej špičke, zistil som ďalší kariérny paradox: vedúci top zamestnanec venuje 95% svojej profesionálnej energie vlastnej kariére a zostatok práci pre zamestnávateľa.

Disclaimer: Osoby a udalosti sú vymyslené. Alebo nie? 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Kto tu pácha svinstvá

Matovič zavádza na každom metri.


Už ste čítali?