Z obchodu vychádzali ľudia s košíkmi vrchovato naplnenými všelijakými dobrotami. Pomyslel som si, že aby nezomreli hroznou smrťou udusením na následky vírusu, rozhodli sa spáchať samovraždu cieľavedomým prejedaním sa. Ja nemám čo hovoriť. Pred pár dňami som podobný nákup doniesol domov ja.
Voľno
Ľuďom už asi fakt začína šibať z tých rúšok a výnimočných opatrení. Včera som stál na prechode pre chodcov, autá stáli tiež, všetci sme mali červenú, okrem vyhradeného pruhu pre autobusy. Tomu svietilo voľno tými bielymi svetielkami namiesto semafóru. Cez prechod sa aj napriek tomu pustil mladík. Ku križovatke sa blížil rozbehnutý autobus, tak som si pomyslel, že mladíkovi zachránim život a zavolal som naň: "Hej, on má voľno!" a ukázal som na autobus. "Voľno?" Odvetil mladík. "Nech si ho užije. Ja idem do práce.". Vtipná rozdielnosť interpretácie slova voľno.
Maličkosti
A propos, prejedanie. Dnes som si stal na váhu, aby som zistil devastačné dôsledky dlhodobého trávenia svojho voľného času v kuchyni a váha mi ukázala veľkú nulu. Akoby som neexistoval. Ale pravda bola taká, že došli baterky. Malé, gombíkové baterky do váhy. Smola. Hlavne v čase, keď okrem potravín niesú otvorené žiadne obchody. Tobôž nie hodinárstva, kam som chodieval tie drobné baterky nakupovať.
Rúško
Vonkajšie teploty utešene rastú, ale prinieslo mi to aj problém. Doteraz som povinné rúško v obchodoch nahrádzal šálom, obtočeným okolo tváre a cez nos. V tomto teple by som takto v obchode asi dušu vypustil. Tak som sa rozhodol pre rázny čin. Začal som hľadať rúška na internete. Veď odkiaľ inakiaľ majú ľudia, ktorých stretávam na ulici rúška. Z lekární asi nie. V lekárni som sa stavil, ale keď som videl lekárnika s rúškom ušitým z fertuchy, už som sa ho ďalej nepýtal. Vypýtal som si len fľašku liehu a pochválil mu rúško. On povedal niečo o jemnej ručnej práci svojej ženy.
Smradi
Na stránke zliav som objavil nejaké špeciálne rúško z filcu alebo nejakej látky, podobnej filtru do vysávača a kúpil som ho. Za 33 eur aj s dopravou. Po týždni mi došlo rúško, za ktoré by som inokedy rozmýšľal dať hoci aj jedno euro a z materiálu, ktorého trvanlivosť tiež asi dlhá nebude. Nejaký prešovský predajca, vrámci pomoci spoluobčanom bohatne. Na stránke mal aj gumené rukavice, ktoré pred pár mesiacmi ponúkali v obchode za menej ako dve eurá. Pýtali tam 18 eur. Čo k tomu dodať. Bez rúška sa dnes už nikam nepohnete, nejaké potrebujem len aby som mohol vyjsť z bytu, vyvenčiť psa, nakúpiť.
Tak sa spolu s manželkou tešíme z prichádzajúcej jari. Šibačku tento rok strávime tak, že nám šibne doma z povinnej nečinnosti.
