Blackout krajiny, železná opona a zdravý rozum

Autor: Vladimír Zervan | 2.4.2020 o 12:11 | Karma článku: 4,71 | Prečítané:  647x

Matovičovej vláde beži 100 dní kedy by sme jej mali dať pokoj. No týchto sto dní je asi tých najnáročnejších, čo kedy nová vláda mala. A na Slovensku špeciálne. V okolitých krajinách riešia korona krízu už dávno zabehnuté vlády.


V rámci zábehu má čerstvý premiér nárok na omyly, ale aj omyly majú svoje hranice. Ak chce vo svojej naivnej predstave o vybudovaní zdravého ostrovčeka v chorej Európe realizovať svoje sny, mali by sme spozornieť.

Namiesto toho, aby sa náš premiér spolu s ostatnými premiérmi EU podieľal na hľadaní cesty globálnej ochrany proti pandémiám všeobecne, hľadaní metód, nástrojov, prostriedkov na prekonanie súčasnej a zabránenie budúcich pandémií, uzatvárame sa do seba heslom "Svoje si nedáme a cudzie nechceme".

Uzavretie krajiny

Myslel som si, že za posledných tridsať rokov od revolúcie, kedy sa otvorili hranice pre cestovanie ale aj pre kultúrnu a myšlienkovú výmenu, sme sa posunuli dopredu. No v Matovičovi tá malosť železnej opony nejak pridlho prežíva.

Na jeho ospravedlnenie je nutné dodať, že aj staršie krajiny EU sa správajú podobne. Azda okrem Nemecka, ktoré už štandardne prichádza s neobvyklým riešením a ponúka svoje zdravotnícke kapacity ťažko skúšanému Taliansku.

Matovič sa zbytočne rozptyľuje organizovaním charitatívnych zbierok, vymýšľaním naivných snov o ostrove "Zdravé Slovensko" (čo hrozivo pripomína ideu ostrova "Utópia") a to vo veľmi krátkom čase svojej expozície na najvyššom poste. Začínam sa báť, čo vo svojej nevinnej naivite ešte vymyslí. Ak tvrdí, že blackout krajiny schvaľujú aj viacerí ekonómovia, fakt by som chcel vidieť ich mená a dôvody.

Štát je zabehnutý systém

Prajem nám všetkým, aby si Matovič čo najskôr uvedomil reálnu veľkosť svojej moci a otočil ju v náš prospech bez pocitov, snov a sĺz. Len pragmaticky a s chladnou hlavou rozmýšľal pár krokov dopredu. Aby sa čo najskôr naučil spoliehať sa na svojich spolupracovníkov v štátnej správe, ktorí sa o chod prítomnosti postarajú sami. Zároveň si prajem, aby sa viac zapájal do medzinárodného riešenia krízy a domácu scénu prenechal ministrom. A napokon, aby ako premiér krajiny, ktorá je na tom zdravotne najlepšie, ponúkol pomoc krajinám, ktoré ju potrebujú. Každý prevzatý pacient z Talianska alebo Španielska znamená záchranu života pacienta, ktorému kapacita miestneho zdravotníctva neumožňuje prežiť. Máme na to aj kapacitu aj čas podľa našej vývojovej krivky.

Utópia

Viac ako izoláciu blackoutom Slovenska by som očakával spojenie krajín EU v zjednotení hygienických opatrení a čo najrýchlejšom vytvorení rovnakých podmienok obrany proti vírusu, aby sa mohli otvoriť hranice a postupne, citlivo, premyslene rozbiehať priemysel. V spolupráci so všetkými kapacitami odvetvia zdravotníctva a medicíny. Všetky ekonomiky EU sú otvorené. Jediná cesta je cesta spolupráce.

Model, kedy by rozbehli výrobu fabriky pod dozorom zdravotníkov s kontrolami minimalizujúcimi rozširovanie nákazy medzi zamestnancami a to s využitím moderných technológií (infra kamery, umelá inteligencia,...), takýto model je lepšia a perspektívnejšia utópia, ako izolácia krajiny v strede nakazenej Európy. Európa je jedna z najbohatších častí sveta. Naša výhoda je schopnosť spájania, nie izolácie.

Chápem, že mnoho čitateľov teraz nesúhlasne krúti hlavami. Fakt je, že izolácia je možná iba krátkodobá. Inak život upadne. Najskôr psychicky, neskôr fyzicky. Až príde bod, kedy bude strach zo smrti slabší ako beznádej. Skutočná úloha vlády je hľadať optimálne riešenie neznámeho procesu, povedané matematicky. Rozum hovorí, získajme čas aby sme poznali proces čo najlepšie a do optimalizačných rovníc si vedeli dosadiť správne veličiny. Ale poznatky musia prichádzať z celého sveta.

Cieľ je život

Ak vyliečime pacienta a ten nám zomrie od hladu, nevyhrali sme. Alebo budujeme spoločnosť iba pre bohatých?

Blackout krajiny je budovanie jazierka so zlatými rybkami v strede rozsiahlej kontaminovanej rozbúrenej vodnej plochy o ktorej vieme čertovsky málo. A ak sa aj podarí jazierko udržať, kto bude tie rybky kŕmiť?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?