Zároveň odhlasoval zmenu počtu členov Ústavného súdu na dvoch, aby sa tak zabránilo neodbornému vetovaniu zákona prezidentkou, ktorá nekompetentne politikárči. Podľa neoverených informácií ústavnými sudcami ostanú tí sudcovia, ktorí už v minulosti prejavili lojalitu k väčšinovému parlamentnému názoru a hlboký cit pre spravodlivosť a demokraciu.
Ako oznámil hovorca Slovenskej národnej rady, uvedený ústavný zákon bol prijatý v záujme ochrany spoločnosti pred extrémnym liberalizmom, pred traumatizujúcim predvolebným politickým zápasom, proti neefektívnemu vynakladaniu verejných prostriedkov na klamlivú politickú reklamu a v neposlednom rade na ochranu osobnosti každého slušného Slováka.
Pán predseda národnej rady, predkladateľ uvedeného ústavného zákona nám vysvetlil, že vzhľadom na to, že voľby do národnej rady sú založené na voľbe politických strán, poslancami budú predsedovia prvých troch víťazných strán. Zároveň by bolo žiadúce, ide predsa o národnú radu, aby v nej sedeli predstavitelia Národnej strany, strany Za boha a za národ a strany Národného smeru - PKP (padni komu padni). Dodávame, že iba zhodou okolností sú to tie isté strany, ktoré za uvedený revolučný ústavný zákon hlasovali (s podporou strany Menšinových národov).
Pán predseda národnej rady ďalej povedal, že s výsledkom hlasovania je spokojný a zároveň je presvedčený, že zmena bude v prospech slovenského národa. Sám očakáva, že po voľbách bude menovaný za predsedu vlády a z tejto pozície zjednotí celý národ proti spoločnému nepriateľovi. V zahranično-politickej oblasti sa chce orientovať na našich bezprostredných susedov Rusko, Maďarsko a Poľsko. Na námietku našej redaktorky, že Rusko nie je náš bezprostredný sused, pán predseda sa iba pohŕdavo pousmial, ale bližšie to nevysvetlil.
Zároveň dodal, že na prvú parlamentnú schôdzu, po februárových voľbách, predloží nový tlačový zákon, podľa ktorého bude možné v tlači, rozhlase a televízii zverejňovať iba pravdivé a overené informácie. Vydávať ich bude vysoko odborná a špecializovaná Národná tlačová agentúra Novosti (v slovenskom preklade Novinky), ktorá bude pod nepretržitou parlamentnou kontrolou. Vo svojej hlbokej skromnosti vyjadril presvedčenie, že národ tieto zmeny prijme kladne, lebo inak.
Na záver, vládny denník Zem&Štek položartom - polovážne dodal, že poslancom ide o Blaho všetkých občanov našej krásnej vlasti bez rozdielu.
Ospravedlňujem sa za takúto nechutnú nadsádzku, čierne myšlienky, ktoré ma v noci niekedy zobúdzajú, nemajú ďaleko od takéhoto scenára. Ale ani skutočnosť nemá od neho veľmi ďaleko.
***
Podľa najnovších prieskumov volebných preferencií sú na prvých dvoch miestach strany, ktoré už v minulosti spolu hlasovali o zmene ústavy a úspešne. Na zmenu ústavy je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov v parlamente.
Kde sú hranice diktatúry, ak poslanci jednej strany hlasujú jednotne, podľa „odporúčania“ vedenia strany (Maďarsko, Rusko...). Nestačí na rozhodovanie iba predseda strany, namiesto všetkých ostatných poslancov bez vlastného názoru? Ak to tak funguje, nie je 150 členný parlament vlastne iba parlament s počtom názorov, ktorý sa rovná počtu parlamentných strán? (Rozdiel je iba v počte hlasov, ktorý vyšiel z volebných výsledkov).
Komunisti tomu hovorili „stranícka disciplína“ a jej porušenie bolo sankcionované. A sankcie spravidla pocítili aj rodinní príslušníci. Podobné nepodpísané dohody mal v trezore aj Mečiar. Aj Laššákovej palec v parlamente hovorí ten istý príbeh. Laššáková je teraz sudkyňou Ústavného súdu, neverím, že s mimoriadnym citom pre spravodlivosť a demokraciu.
Žijeme časy, kedy sa lož povýšila na legitímny prostriedok politického boja, obhajoby trestných činov (Smer, Trump, Jankovská...). V takej atmosfére vládni poslanci (Kuciaňová, Glenda, Valocký, Vavrek, Sárkozy, Zeleník) dali návrh na 50 dňové moratórium. Prečo? Aby chránili voliča pred lžami. Pritom najlepšia ochrana pred lžou je možnosť overenia pravdy, nie zakrývanie lži. Stará pravda. Myslím, že aj tu išlo o stranícku objednávku, nie o ich skutočnú iniciatívu. Komunisti nás kŕmili svojou pravdou cez Československú tlačovú kanceláriu. Teraz navrhujú štátnu inštitúciu, ktorá bude rozhodovať o pravde v prieskumoch verejnej mienky. Ako keby občania boli banda hlupákov bez vlastného názoru. Nie sme ako poslanci. Sme občania.
